Tatranský les

• Anton Jasusch

sa narodil 25. 4. 1882 v Košiciach, zomrel 3. 7. 1965 v Košiciach. Od 1904 študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Budapešti (prof. Ballo), od 1906 na akadémii výtvarných umení v Mníchove, od 1907 na na Académie Julien v Paríži. 1908-14 žil v Košiciach, 1914-16 na fronte, 1916-20 v ruskom zajatí, od 1920 sa trvalo usadil v Košiciach. Prvé osudové umelecké poučenie našiel mimo akademickej pôdy, v takmer okamžitom okúzlení maliarstvom Károly Ferenczyho, ale najmä Jószefa Ripla-Rónaia. Niet sa teda čo diviť, že hneď ako sa mu podarilo rutinérsky zvládnuť školou požadovanú sentimentálnu, temnosvitnú munkácsyovskú štylizáciu figurálneho výjavu (Starena, 1904) sa ponáhľal ďalej. Jeho cesta viedla do vtedy najmodernejšieho Mníchova, do súkromnej školy Antona Ažbeho, kde dychtivo nasával radikálne názory jej novým symbolizmom a expresionizmom nadšených poslucháčov. Výstavnej premiéry a ani založenia skupiny Der Blaue Reiter sa však nedočkal. Roku 1907 bol už v Paríži, v tolerantnej a bohémskej pohode Académie Julian. Neinformovanosť a nezorientovanosť mladíka z provincie a najmä rečová bariéra však zapríčinili, že Jasusch najnovšie parížske novoty nezaznamenal. A tak, keď Jasusch po návrate do Košíc (1908) rozmieňal na drobné svoje študentské skúsenosti, bernou mincou mu zostala prvotná fascinácia Riplom-Rónaiom.