Les Songes Drolatiques de Pantagruel (súbor 25 litografií)

• Les Songes Drolatiques de Pantagruel

alebo Pantagrueolove zábavné sny, boli pôvodne sériou 120 rytín, ktoré roku 1565 knižne vydal Richard Breton,  pod ukradnutým pseudonymom  Francoisa Rebelaisa. Fantasmagorické figurálne výjavy boli nepochybne inšpirované Boschom a Brueghelom.  Mali korene v dobovej, burlesknej a satirickej tradícii, v karnevalových metamorfózach, transgresívnych víziách šialenstva. Vyskytovali sa v stredovekej architektúre, v rezbách stánkov a hlavic, medzi ozdobami tapisérií a samozrejme na bordúrach rukopisov, drôleriách.  Salvator Dalí interpretoval renesančný vzor roku 1973 v sérii 25 litografií na ručnom japonskom papieri (v oficiálnom katalógu grafických prác Salvadora Dalího od Alberta Fielda a Michlera Löpsingera, katalóg raisonné of prints, č. 1405, strana 154).  Pantagruel  bol prvým dielom zo série piatich kníh, ktoré napísal François Rabelais (1494 – 1553). Dielo dostalo celkový názov Život Gargantua a Pantagruela. Rozpráva príbeh dvoch obrov, Gargantua a jeho syna Pantagruela a odohráva sa v imaginárnom stredovekom kláštore, kde sú prísne, strohé pravidlá mníšskeho života úplne rozvrátené. V Rabelaisovom kláštore sa život riadi slobodnou vôľou a svetské potešenie je považované za legitímnu potrebu a cieľ ľudského snaženia. Okrem satiry na mníšsky život obsahoval text veľa hrubého, zemitého a skatologického humoru. Salvatora Dalího, ako ortodoxného surrealistu.  priťahovali prvky fantasmagórií, subverzií a erotiky obsiahnutých v Rabelaisových textoch,  kvôli ich analógiám so základnými surrealistickými postupmi.