Ján Vasilko - industriálna forma v kontexte života

Ján Vasilko (1979)

sa narodil v Humennom.   V rokoch 1994 – 98 študoval na Škole úžitkového výtvarníctva v Košiciach (odbor grafika). Nasledovalo štúdium na novozaloženej Katedre výtvarných umení a intermédií Fakulty umení TU v Košiciach (1999 – 2005), v Ateliéri súčasného obrazu u doc. Adama Szentpéteryho a prof. Rudolfa Sikoru. Počas štúdií absolvoval štipendijné pobyty na VŠVU v Bratislave (2003) a AVU Praha (2004).  Realizoval niekoľko zahraničných rezidenčných pobytov (2005 – ISCP Studios, New York; 2009 – Strabag Art Studios, Wien; 2009 – FKSE Studios, Budapešť). V krátkom čase získal si uznanie a ocenenia za svoju tvorbu. Je víťazom Ceny Oskara Čepana pre mladého výtvarníka (2005), či víťazom Strabag Artaward International vo Viedni (2009). Vystavoval v známych galériách a inštitúciách ako Strabag Kunstforum Wien, Národní galerie- Veltržní Palác Praha, Topičúv Salon, Mestská Knihovna GHMP, Richard Adam Gallery Brno, Slovenská Národná Galéria, Východoslovenská Galéria Košice, Nedbalka, Kunsthalle atď.  Je zastúpený v mnohých domácich a zahraničných zbierkach ako Strabag Kunstforum Wien, SNG Bratislava, VSG Košice, Siemens ArtLab Wien, Nadácia Mladá Maľba,  R. Runták Collection,  Zbierka Richard Adam. Od roku 2021 žije a tvorí v Bratislave. Smerovanie najnovších prác, ktoré sa otvárajú do viacerých vzájomne sa prelínajúcich sérií, je ovplyvnené autorovým presídlením z východného Slovenska do Bratislavy. Ján Vasilko dlhodobo nadväzuje dialóg s formami industriálnej spoločnosti. Tieto prvky sú súčasťou nášho života, ovplyvňujú ho a nezriedka mu dávajú rámec - ako napríklad ulice, cesty či stavby. Jeho záujem však vždy stojí za samotnou formou. Citlivo sleduje spoločnosť, jej nálady a smerovania, čo ho spája s dedičstvom významných avantgardistov (Francis Picabia, Marcel Duchamp), ktorí sa už pred viac ako sto rokmi skrze záujem o mechanické formy snažili hovoriť o stave ľudstva. V dlhodobo pokračujúcej sérii Papierová moderna nadväzuje dialóg práve s tvorbou týchto klasikov modernej maľby. Vasilkove obrazy vo svojich technických formách (pre niekoho možno paradoxne) nezostávajú mechanickom opakovaní, ale sú živými reakciami na súkromné i celospoločenské diania a neustále zmeny, ktorými si prechádzame (Jana Babušiaková).