Igor Ondruš (1972)
sa narodil v Bratislave, študoval na Fakulte architektúry STU v Bratislave (1990 - 1994), ale štúdium nedokončil. Vyštudoval Vysokú školu výtvarných umení v Bratislave (1997 - 2003 - ateliér prof. Vladimíra Popoviča a ateliér prof. Róberta Jančoviča). Venuje sa maľbe, sochám - objektom, inštaláciám, ilustráciám pôvodnej slovenskej literatúry (spolupracoval s vydavateľom Kolomanom Kertészom Bagalom). Bol zastúpený na aukciách SOGY a iných aukciách. Zásadne sa nezúčastňuje na žiadnych umeleckých súťažiach. Je známym a radikálnym diskutérom na internete. Od štúdií na VŠVU je podozieraný, že je homosexuál, fašista, satanista, že nenávidí ženy, že ho bili v detstve rodičia, že berie drogy ... všetko je ale úplne naopak. Akurát nemá rád umelcov/umelkyne, hoci miluje umenie. Je to ambivalentný outsider. Žije a tvorí v Bratislave.
Doterajšia tvorba Igora Ondruša je postavená na celkom odkrytom, pre maliara i jeho diváka určite stresujúcom, kontraste banálno-absurdných sujetov a prekvapivo závažného, často moralizujúceho posolstva, poukazujúceho na skrytú perverzitu, obscénnosť súčasnej doby. V jeho obrazoch takto dominuje ako trvalo prítomný rozpon medzi osobnou dezilúziou a úsilím o priamočiare, teda pravdivé videnie vecí života. Jeho maľba sa tematizuje v explicitnej telesnosti a jej niekedy humorných či zľahka ironizujúcich, ale väčšinou tvrdo morbídnych, len na prvý pohľad nepravdepodobných extravagancií, persifláží, sexuálnych, genitálnych a iných deviácií. A to všetko v mene úsilia o popis desivých skutočností, skrývajúcich sa pod lesklým povrchom ideológie spoločnosti konzumu: vratkej harmónie životného štýlu "up to date", s jej kultom nezáväznej erotiky, bezduchým kánonom dokonalosti fyzickej podoby človeka.
