Nová vážnosť Július Koller

• Veronika Rónaiová

sa narodila 1951 v Kremnici. 1970-76 študovala na VŠVU v Bratislave na Oddelení voľnej grafiky a knižnej ilustrácie (prof. O. Dubay). 1978 získala štipendiu Ľ. Fullu. V sedemdesiatych rokoch sa etablovala na výtvarnej scéne ako výrazná predstaviteľka fotorealizmu, svoj program, založený na novorealistických tendenciách si udržala do súčasnosti. Jej tvorba vychádzala z konkrétnej skutočnosti zachytenej objektívom fotoaparátu. Postupom času sa od fotorealizmu prepracovala k tzv. inštalovanej maľbe. Vo svojich obrazoch stále viac uplatňuje ďalšie materiály, zapája do nich nové prvky, alebo maľuje na starých už raz použitých podkladoch (tabuliach, plátnach etc.), interpretuje vlastné maľby. Jej výtvarné snaženie smeruje k naratívnosti, často s náznakom moralizátorstva a spoločenskej kritiky, s výrazne subjektívnym akcentom. Používa viacnásobný prepis, vrstvenie maľby v posune času a okolností, a tiež narastá jeho významová intertextualita.  Jej obrazy reagujú na sociálnu skutočnosť, na svet umenia, jeho dejín, jeho inštitucionálnej predurčenosti, ale aj na svoje vlastné umenie na pozadí každodennej sociálnej reality. Pre jej tvorbu od 90. rokov 20. storočia je typickou stratégiou rozširovanie limitov závesnej maľby v jej digitálnom prepise, prepise maľby do kresby, digitálnej manipulácii originálu a jeho spätnom prepise do maľby, asambláže a voľnej kombinácie tradičných a nových techník.